Category:Alina Ferdinandy

Alina Ferdinandy 

Sculptor
Upload media
Date of birth	11 August 1926 Košice
Date of death	17 September 1974 Bratislava
Country of citizenship	Czechoslovakia
Occupation	sculptor jeweler painter teacher writer
Authority file  Q48033885 ISNI: 0000000021442212 VIAF ID: 50496528 GND ID: 1037138821 Library of Congress authority ID: n79029666 NL CR AUT ID: xx0160187 Reasonator Scholia Wikidocumentaries PetScan statistics WikiMap Locator tool KML file Search depicted

Alina Ferdinandy

(* 11. 8. 1926 Košice - † 7. 9. 1974 Bratislava),

sochárka, spisovateľka, učiteľka, 1945 – 49 absolvovala Pedagogickú fakultu Slovenskej univerzity v Bratislave a taktiež absolvovala SVŠT v Bratislave (1949, študovala na odd. kreslenia a maľovania u profesorov J. Mudrocha a J. Kostku). V rokoch 1949 – 52 študovala sochárstvo na VŠVU v Bratislave (u prof. Fraňa. Štefunka).

Po skončení štúdia bola redaktorkou literárno-dramatického vysielania Čs. rozhlasu v Bratislave. V rokoch 1952 – 54 pracovala na Povereníctve kultúry. Vyučovala aj na Strednej škole umeleckého priemyslu v rokoch 1954 – 57. Od roku 1957 – 58 prednášala modelovanie na Fakulte architektúry SVŠT. Bola pracovníčkou vydavateľstva Tvar a slovenskej sekcie Zväzu čs. výtvarných umelcov.

Od roku 1959 bola výtvarníčkou v slobodnom povolaní. Je autorkou mnohých sochárskych podobizní a pamätných tabúľ (V. Clementis, 1965, J. Jesenius, 1961, R. Jašík, 1961, I. Krasko – Nox et solitudo – náhrobok v Lukovištiach, 1965 – 66, pomník I. Kraska v Lukovištiach, 1965 – 66, P. J. Šafárik, A. Sládkovič, 1955, a i.) a reliéfov. Vytvorila dekoratívne mreže pre vstupnú bránu rusovského kaštieľa. Venovala sa aj medailérstvu a šperkárstvu (cín, striebro, polodrahokamy).

Jej kolekcia šperkov a strieborných plastík bola začlenená do Siene inšpirácie v čs. expozícii na EXPO ’67 v Montreale.

Tvorba Aliny Ferninandy je zastupená v zbierkach SNG a iných galériách (Trnava, Nitra, Liptovský Mikuláš) a v Múzeu šperkov v nemeckom Pforzheime, bola tiež literárne činná, písala básne (v Tranosciu v 1943 vyšla jej knižka pre deti Perlička, ktorú sama ilustrovala), spomienky a eseje.

Jej teoretické schopnosti predurčili, aby sa venovala teórii a dejinám umenia (monografia o G. Angyalovi, 1952). Ucelenú monografiu o Aline Ferninandy vydala D. Kahounová (1978)

Jej reliéfy a portréty našli uplatnenie aj v architektúre ako pamätné dosky.

http://www.webumenia.sk/autor/2539

https://www.webumenia.sk/dielo/SVK:VSG.P_347

http://www.noveslovo.sk/node/55371